Vývinové poruchy učenia

 Vývinové poruchy učenia/Špecifické vývinové poruchy sú oslabenia v schopnostiach a funkciách potrebných k získaniu výukových zručností pri inteligencii v pásme normy.
Ak sa poruchám učenia nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa v budúcnosti budú riešiť oveľa ťažšie. Dieťa aj napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a je vystavené posmechu spolužiakov. Nekvalifikovaný prístup môže viesť k zbytočnému vystavovaniu dieťaťa stresu a negatívnym reakciám okolia. Najčastejšie poruchy učenia sú dysgrafia, dyslexia, dysortografia a dyskalkúlia. Špecifické vývinové poruchy učenia sa málokedy vyskytujú izolovane /najčastejšie býva izolovaná dysgrafia/, ale skôr v kombinácii dvoch, troch, prípadne viacerých porúch.

Dyslexia – je porucha prejavujúca sa v čítaní. Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

Dieťa s dyslexiou zlyháva v čítaní, a to aj napriek podpore a pomoci zo strany rodičov a učiteľov. Pritom v ostatných predmetoch nemusí mať výraznejšie problémy. Dyslexia môže byť často kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom, ktorý prekračuje bežný priemer. Preto je dôležité venovať týmto deťom pozornosť ako ľuďom so špeciálnymi potrebami, aby mali príležitosť a možnosť rozvinúť svoje schopnosti, inteligenciu a talent. Dyslexia sa ako porucha učenia prejavuje už v prvých ročníkoch školskej dochádzky.

Prejavy:

• zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...
• zámena písmen, ktorých fonémy sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...
• zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l
• kinetická inverzia písmen /zámena poradia písmen v čítaných slovách/
• nerešpektovanie počtu písmen v slovách, počtu slov vo vetách / vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova
• nepoznávanie všetkých písmen, viazne spojenie písmeno-fonéma, spomínanie, zjavná neistota
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
• nerozlišovanie kvality písmen, slabík / zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík /
• často sa vyskytuje dvojité čítanie

Dysgrafia – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania.

Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.

Prejavuje sa už pri vstupe do školy. Dieťa si ťažko osvojuje písmenká. Napriek tomu, že sa snaží písať pekne, jeho písmo je neusporiadané a nečitateľné. Píše mimoriadne pomaly. Pomalé tempo spôsobuje, že dieťa nestíha za ostatnými a písanie sa pre neho stáva únavným a vyčerpávajúcim. Dieťa časom môže získať odpor k písaniu alebo prestane písať úplne. Tieto deti majú problém s jemnou motorikou prstov, čo im znemožňuje robiť úkony, ako napríklad zaväzovanie šnúrok na topánkach, zapínanie gombíkov a podobne.

Prejavy:

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen
• dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť
• nesprávny sklon písma
• nedodržiavanie liniatúry
• zrkadlové tvary písmen
• zámeny grafém, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l,
• písanie neobratné
• písmo neúhľadné, až nečitateľné
• línie a ťahy ostré, neplynulé
• zvýšený tlak na podložku
• nesprávny úchop pera

Dysortografia – je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.

Prejavy:

• ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom
• problematická diskriminácia krátkych a dlhých samohlások
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen, prehadzovanie poradia písmen v slovách, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen
• nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách
• rozdelené písanie slov

Deti trpiace dysortografiou majú často slabší jazykový cit, ťažkosti v aplikácii pravopisných pravidiel.

Dyskalkúlia – je porucha matematických schopností. Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Dieťa s dyskalkúliou nechápe matematické pojmy, predstavy, pravidlá a formulácie, podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia. Má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť. Ťažkosti s čítaním ani písaním nemá. Problém nastane vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika. Podozrenie na dyskalkúliu sa môže objaviť až vo vyšších ročníkoch. Dyskalkúlické dieťa si vie dobre zapamätať tlačený text, zaujíma sa o vedu, pokiaľ si nevyžaduje matematické myslenie, môže vynikať vo výtvarnom umení.

Prejavy:

1. 1.Praktognostická dyskalkúlia

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi.

Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr. farby, veľkosti, tvaru

• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.
• nedokáže porovnávať skupinky podľa počtu
• nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania
• v geometrii – ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov

1. 2.Verbálna dyskalkúlia

• dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov
• nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov, alebo naopak označiť číslovkou
• počet ukázaných predmetov či hodnotu napísaného čísla
• nevie verbalizovať rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla

1. 3.Lexická dyskalkúlia

• dieťa nevie čítať matematické symboly /číslice, operačné znaky/
• zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za : ,
• nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle
• zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice IV – VI, číslo 356 prečíta ako 3, 5, 6

1. 4.Grafická dyskalkúlia

• dieťa nevie písať matematematické znaky, číslice atď.
• má ťažkosti pri písní viacmiestnych čísel /píše ich v opačno poradí, zabúda písať nuly/
• píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný
• pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky
• v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní atď.

Deti s poruchami učenia veľmi často trpia, mávajú často veľmi nízke sebavedomie, niekedy môžu byť agresívne, majú problémy v kolektíve, bývajú nepozorné. Na to, aby bol správne zvolený pedagogický postup pri vzdelávaní, treba poruchu včas odhaliť. Dôležitá je spolupráca so psychológom, ktorý dieťa vyšetrí a odporučí ďalší postup.

S dieťaťom sa o jeho problémoch a ťažkostiach rozprávame, pomáhame mu uvedomiť si ich, učíme dieťa vyrovnať sa s nimi. Náprava u týchto detí je postupná a dlhotrvajúca nielen pod vedením skúseného odborníka, ale i pri nesmiernej trpezlivosti rodičov a učiteľov. Samozrejme, zárukou úspechu musí byť i vnútorne pozitívne motivované dieťa. Čím skôr sa porucha zistí a začne sa intenzívne pracovať na jej odstránení, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude menej podliehať stresovým situáciám a dokáže svoje nedostatky lepšie zvládať.

DYSLEXIA - informácie pre rodičov

Pri odbornom psychologickom alebo špeciálno-pedagogickom vyšetrení zistíme, že u dieťaťa ide o tzv. "dyslexiu".

Čo je to vlastne dyslexia ?

Podľa oficiálnej definície dyslexia je špecifická porucha, prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť.

Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu".

Inými slovami - dyslexia je taká porucha, ktorá sa prejavuje už v počiatočných ročníkoch školskej dochádzky, pričom jej náprava sa v bežných podmienkach školy dá pomerne ťažko zvládnuť. U detí s takouto poruchou môžeme vidieť niektoré typické zvláštnosti, ako napríklad : ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen, zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad : b-d-p; a-e; m-n; k-h; k-b; p-j; š-s; č-c; a podobne).

Ďalej sa stretávame s tým, že takéto deti majú ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov, ťažko čítajú slová, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad : stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne), ktoré komolia, prípadne do slov vsúvajú hlásky, ktoré sa tam nevyskytujú.

Dyslektické deti mávajú problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok, nerešpektujú čiarky, bodky, otázniky, nevedia rozlíšiť dĺžku hlások v slove. Po prečítaní textu nevedia často reprodukovať a vlastnými slovami povedať obsah prečítaného. Podobných chýb, akých sa dopúšťajú pri čítaní, dopúšťajú sa i pri písaní - čo však nie je pravidlom.

Čo sa týka správania detí s poruchami čítania, zisťujeme, že k čítaniu majú výraznú nechuť - do čítania ich treba vyslovene nútiť. U takéhoto dieťaťa pramení odpor k čítaniu vlastne z jeho ťažkostí (chýba mu tak prepotrebný zážitok úspechu, ktorý je u všetkých detí nezanedbateľným zdrojom chuti plniť úlohy) a keďže nevie samé prekonať ťažkosti v čítaní, číta nerado a málo, tým sa ešte viac prehlbujú jeho nedostatky v čítaní (ako je známe, osvojovanie si základov čítania predpokladá sústavné trénovanie čítaním), chýba mu tak nácvik, potrebný na zlepšenie kvality a rýchlosti čítania.

Reakcia rodičov i učiteľov býva zvyčajne taká, že dieťa napomínajú, prípadne i trestajú, čo však nevedie k náprave, ale skôr ku zhoršeniu celkového stavu dieťaťa a v konečnom dôsledku i k jeho neurotizácii. Dieťa sa stáva nadmerne nepozorné, jeho pozornosť je horšia najmä ku koncu dňa, na časté napomínanie reaguje vzdorom a rezignáciou, odmieta vypracúvať úlohy, ba stáva sa, že začne chodiť i poza školu a podobne.

Ak rodič zistí, že jeho dieťa má takúto poruchu v čítaní, mal by navštíviť najbližšiu pedagogicko - psychologickú poradňu, kde psychológ zabezpečí nápravu a rodičom odporučí, ako majú s dieťaťom ďalej pracovať a zabezpečí i spoluprácu so školou formou usmernení a osobných kontaktov.

Námety na domácu prípravu s deťmi s problémami v čítaní a písaní.

• Rozstrihajte stranu z časopisu. Úlohou dieťaťa je poskladať ju do pôvodného celku.
• Rozstrihajte článok z detského časopisu na vety, prípadne slová. Úlohou dieťaťa je poskladať časti do pôvodného textu.
• Nechajte dieťa rôznofarebne vyčiarkovať v starých časopisoch osobitne tvrdé spoluhlásky, mäkké spoluhlásky alebo jednotlivé písmená, ktoré si najviac mýli a zamieňa za iné.
• Taktiež môže podčiarkovať v texte len tie slová, ktoré sa začínajú prípadne končia daným písmenom (v, d, b a podobne).
• Pri prechádzke môžeme menovať rôzne predmety nachádzajúce sa na ulici. Dieťa má pohotovo určiť, či sa nachádza na pravej alebo ľavej strane v smere chôdze.
• Súťaž v hľadaní. Dáme deťom zoznamy predmetov, ktoré majú sústrediť v určitom časovom limite na jedno miesto. Kto splní úlohu skôr - vyhráva. Podobne môžeme napísať 10 príkazov napríklad Zdvihni pravú ruku! Stoj na pravej nohe 1 minútu. a podobne. Kto splní všetko presne, dostane odmenu.
• Hádanky na rozvoj sluchového rozlišovania, Hovoríme dieťaťu zrozumiteľne dvojice slov a dieťa má určiť, či sú celkom rovnaké, alebo odlišné. Začíname slabikami, potom jednoslabičnými slovami (dom - dym, pes - pes a podobne).
• Určíme si spoločne základ slova a našou úlohou je striedavo hovoriť slová, ktoré obsahujú tento základ - napríklad CHOD - východ, príchod, pochod, rozchod a tak ďalej. Kto zo spoluhráčov povie posledný správne slovo – vyhráva.

Postup pri odstraňovaní ťažkostí v čítaní u detí s dyslexiou:

1. 1.Na začiatku čítania vždy začíname čítacou rozcvičkou - otvorené slabiky, zatvorené slabiky, jednoslabičné slová a postupne pridávame viacslabičné slová, slová so spoluhláskovými zhlukmi, najprv pomaly a neskôr tempo zrýchľujeme.
2. 2.Dieťa, ktoré nezvláda plynulé čítanie celého slova - trhá ho na slabiky a až potom ho spája –sa musí nacvičovať plynulé spájanie slabík, pričom odporúčame zachovať tento postup:

• Podľa toho akých sa žiak dopúšťa chýb, treba postupovať i pri náprave porúch čítania. Ak dieťa zamieňa hlásky - je nutné čítať hlásky samotné (malé tlačené, veľké tlačené, malé písané, veľké písané) formou čítacej rozcvičky (dobre sa dá použiť malá i veľká abeceda, ktoré sú v prváckom šlabikári).
• Po zvládnutí hlások, prechádzame k čítaniu slabík - zase formou čítacej rozcvičky. Najprv začneme čítaním otvorených slabík. Otvorené slabiky nedávame len čítať, ale dávame postupne skladať slová dvoj-trojslabičné. Podobne postupujeme i pri nácviku písania.
• Po zvládnutí týchto otvorených slabík žiak prechádza k nácviku zatvorených slabík. Po nácviku zatvorených slabík (pod, ker, nad, zub a jednoslabičné slová) pristupujeme ku čítaniu jednotlivých slov s otvorenými slabikami, napríklad káva, bába, pije, láme, dáva a podobne.
• Postupne náročnosť stupňujeme, pridávame spoluhláskové skupiny. Rodič pomaly, plynule prečíta slovo, pričom dieťa počúva a díva sa na neho. Pri ďalšom čítaní sa dieťa pridá a číta pomaly s rodičom.
• Pri nácviku čítania sa nikdy neponáhľame, dbáme na kvalitné a plynulé viazané slabikovanie a čítanie! 

Niektoré špeciálne techniky, ktoré možno pri náprave čítania použiť:

1.) Čítacie okienko

Toto čítacie okienko si možno svojpomocne zhotoviť z pevnejšieho materiálu, napríklad z tvrdšieho papiera, lepenky a podobne. Účelom tohto okienka je cvičiť správne pohyby oka po riadku, pomáha odstraňovať takzvané dvojité čítanie a kladne pôsobí na plynulosť čítania. Pri používaní tohto okienka treba individuálne u každého dieťaťa určiť spôsob, akým ho má posúvať. Možno ho používať tak, že dieťa si text postupne odkrýva alebo naopak, že si text postupne zakrýva. Pri posúdení toho ktorého spôsobu vychádzame z toho, čo dieťaťu lepšie vyhovuje (či postupné odkrývanie alebo zakrývanie).

2.) Čítacie ukazovátko
Toto ukazovátko možno vyrobiť taktiež z pevnejšieho papiera či umelej hmoty (z umelej hmoty je trvanlivejšie a ľahšie sa umýva). Ukazovátko slúži tiež ako pomôcka, používa sa však až vtedy, keď dieťa už číta plynulejšie.

3.) Nácvik rozlišovania mäkkých a tvrdých slabík:

(di-dy, ti-ty, ni-ny, za pomoci molitanových a drevených kociek)
Používame molitanové kocky, na ktorých sú napísané slabiky mäkké(červené) a drevené kocky(modré), na ktorých sú napísané slabiky tvrdé(slabiky pritom možno napísať fixkou, guličkovým perom a podobne). Pri tejto technike, podľa toho akú slabiku má žiak vysloviť, uchopí príslušnú kocku - mäkká slabika - molitan, tvrdá slabika - drevená kocka. Pomáha sa tým jednak pri sluchovej diferenciácii a tiež sa precvičuje správna výslovnosť.

Čítacia rozcvička

Pedagóg /rodič povie číslo a dieťa má prečítať všetky slabiky v riadku.

Číta sa rôznymi smermi napr.:

1.) čítajú sa slabiky v riadku vodorovne
2.) čítajú sa slabiky zvislo
3.) čítajú sa slabiky zdola nahor
4.) čítajú sa slabiky zhora nadol
5.) číta sa v rôznych ľubovoľných smeroch (do štvorca a pod.)
6.) vyhľadáva a zakrúžkuje určenú slabiku
7.) tvorí slová na slabiky

DYSKALKÚLIA

Všeobecné odporúčania pre postup učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese

Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ:

• rešpektuje správanie žiaka spôsobené jeho postihnutí
• podporuje a taktne usmerňuje jeho spôsoby sebarealizácie
• povzbudzuje žiaka a vytvára príležitosti pre pozitívne hodnotenie
• stimuluje rozvíjanie tých schopností, ktoré v dôsledku narušenia nie sú dostatočne vyvinuté
• podporuje všetky snahy žiaka o ústnu komunikáciu
• žiakovi dôveruje a oslovuje ho rovnakým spôsobom ako ostatných spolužiakov
• poskytuje žiakovi podnety na hodnotiace myslenie a vedie ho k primeranému sebahodnoteniu
• vedie žiaka k samostatnosti a pozitívnym prístupom zvyšuje jeho sebadôveru
• kladie na žiaka primerané požiadavky, nezľavuje v nárokoch a neoslobodzuje ho od činností, ktoré môže s individuálnou pomocou učiteľa zvládnuť
• zníženú úroveň písomného prejavu a estetickej úpravy písomnej práce
• výskyt pravopisných chýb v texte
• potrebu individuálneho pracovného tempa
• znížená miera koncentrácie a vytrvalosti pozornosti
• relatívne rýchlo sa dostavujúci pocit únavy

Čo môže pomôcť žiakovi s dyskalkúliou?

• naučiť žiaka pracovať s matematickými tabuľkami, prípadne s inými pomôckami
• umožniť používanie korekčných pomôcok
• pracovné postupy rozfázovať na jednotlivé kroky
• vždy, keď je to možné, využívať názorné pomôcky(číselný rad, názorné vyjadrenie zadania slovných úloh)
• viesť žiaka k pochopeniu logického riešenia úlohy, vytvoriť jednoduchý systém riešení určitých druhov úloh, ktorý možno často opakovať

Kompenzačné pomôcky:

-        počítač

-          matematické, fyzikálne tabuľky, prehľady prevodov jednotiek, karty s nápovedami,

( žiak ich môže mať kedykoľvek k dispozícii)

-          diktafón

-          kalkulačka

Špecifické postupy:

        Komentovanie činnosti

Pri manipulácii s predmetmi môže dieťa činnosti slovne komentovať. Keď dieťa nahlas popisuje činnosti, ktoré robí, teda „myslí nahlas“, môžeme kontrolovať jeho postup

a v prípade potreby nesprávny krok ihneď opraviť. Vždy je potrebné počítať s tým, že

zlý, chybný výsledok nám nepovie nič o tom, čo je vlastne narušené poprípade ktorá porucha sa uplatnila práve pri riešení konkrétnej situácie.

ü  Malé kroky

Zložitejšie postupy sa snažíme rozdeliť na čo najmenšie kroky. Postupne dochádza k automatizácii krokov, niektoré medzičlánky sa vynechávajú, celú operáciu dieťa robí

rýchlejšie a s menším vypätím síl. Ak dieťa robí chyby v úlohe, ktorá sa zdá byť zvládnutá, vraciame sa späť k pomocným krokom, k verbalizácii až k manipulácii. Pomalé pracovné tempo, ktoré sa významne podieľa na vzniku problémov, možno ovplyvniť veľmi ťažko. Je to dlhodobá záležitosť, podmienená osobnostnými charakteristikami dieťaťa. K zrýchleniu pracovného tempa môže prispieť napr. zautomatizovanie činností, vyššia sebadôvera.

ü  Princíp novosti

Aj precvičené a zautomatizované výkony stále opakujeme, pričom sa ich snažíme obmieňať. Princíp novosti prispieva k prekonaniu problémov v sústredení sa a má i motivačné účinky.

Overené praktické postupy:

Voľba cvičení a metód sa riadi podľa oblastí, v ktorých dieťa zlyháva.

• Ak má dieťa problém s orientáciou na číselnej osi – tolerujeme a precvičujeme zníženú orientáciu na číselnej osi, rešpektujeme problémy v rovinnej a priestorovej predstavivosti.
• Tolerujeme chyby vzniknuté zámenou znamienka (+ za -,x za :/.).
• Pri písomnom nácviku matematických operácií – tolerujeme chyby z nesprávneho podpísania čísiel (príp. pri takýchto úlohách pomôžeme dieťaťu počas písania previerky a pri podpisovaní čísel dohliadnuť na to, či to robí správne). Zdôrazňujeme správne umiestnenia čísel.
• Pri nácviku matematických operácií volíme ľahké čísla, aby sa dieťa mohlo sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľovalo sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch.

Pri nácviku písomného delenia či násobenia používame u detí s dyskalkúliou dostatočne dlhú dobu len čísla obsahujúce číslice 1 – 4 , napr. 243 x 2. Až keď si dieťa osvojí príslušný postup, používame väčšie čísla. Ak dieťa nezvláda násobilku, je lepšie dovoliť pozrieť sa do tabuľky násobkov ako vyhľadávanie výsledkov.

• Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerujeme používanie kalkulačky, prípadne dáme dieťaťu menej príkladov, aby stihlo vypočítať celú písomnú prácu.
• Osvedčilo sa riešiť s deťmi slovné úlohy pomocou manipulácie s predmetmi.

Predpokladom správneho riešenia slovných úloh je:

-          pochopenie významu matematického pojmoslovia,

-          pochopenie formulovaného vzťahu v rovine jazykovej a prenesenie do roviny matematickej

-          uskutočnenie počtovej operácie

-          prevedenie numerickej odpovede (výsledku) opäť do roviny jazykovej

-          umožníme mu zápis čiastočných výsledkov = medzivýsledkov.

-          pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dáme podobné príklady a úlohy na domácu prípravu (tak podporíme jeho schopnosť analogicky použiť naučený algoritmus riešenia)

-          deťom s dyskalkúliou tolerujeme používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo

-          ak dieťa nezvláda násobilku, je lepšie dovoliť pozrieť sa do tabuľky násobkov.

             Pri riešení písomne zadaných slovných úloh je potrebné dodržiavať správny metodický postup. Môžeme tvoriť aj obrátené slovné úlohy tak, že pôvodná formulácia zostáva zachovaná, zo známych údajov sa stáva jeden neznámy. Tento postup prispieva k lepšiemu pochopeniu vzájomných vzťahov a súvislostí medzi mnohými výkonmi a jednotlivými zložkami počtových úloh.

              Pri slovných úlohách tolerujeme aj netradičné spôsoby riešenia. Deťom so zníženým logickým myslením pomáhame pri vypracovaní zápisu matematickej úlohy. Pri previerkach prispôsobujeme počet a náročnosť príkladov schopnostiam dieťaťa. Dáme mu na previerke príklady z aktuálnej látky s tým, že pri numerických príkladoch môže použiť potrebné pomôcky (tabuľky násobilky, prehľad vzorcov, číselnú os, kalkulačku atď).

Päťminútovky

Päťminútovky nie sú tým najvhodnejším spôsobom overovania a upevňovania učiva. Sú vhodné pre žiakov, ktorí učivo ovládajú, a týmto spôsobom sa u nich vedomosti upevňujú

a precvičujú. No sú nevhodné pre žiakov s pomalým pracovným tempom a pre tých, ktorí si nové vedomosti iba osvojujú. Pomalý žiak pracuje v strese, vynecháva príklady, škrtá, nesústredí sa. Žiak, ktorý učivo nemá osvojené, nemá čo upevňovať a výsledky háda.

Hodnotenie

• Hodnotíme vždy len to, čo žiak stihol, nie to čo nevypracoval.
• Ponechávame žiakovi dlhší čas na rozmyslenie odpovede.
• Tolerantne hodnotiť úlohy časovo limitované
• Zvážime, či uprednostníme písomnú, praktickú, alebo ústnu formu odpovede.
• Prihliadame aj na jeho vynaložené úsilie a svedomitosť.
• Nehodnotiť chyby vzniknuté z nedokonalého prečítania textu, pomôcť pri vypracovaní zápisu matematickej úlohy (prečítať, poprípade, skontrolovať pochopenie zadania úlohy)
• Pri slovných úlohách na násobenie delenie viaccifernými číslami tolerovať používanie kalkulačky, prípadne znížiť počet týchto príkladov tak, aby dieťa stihlo celú písomnú prácu vypočítať.
• V prípade výrazných ťažkostí je vhodnejšie porovnávať výkony žiaka vzhľadom k nemu samému (zlepšenie, zhoršenie v porovnaní s uplynulým obdobím).

Povzbudenie

Významný činiteľom pozitívne ovplyvňujúcim prácu dyskalkulikou (rovnako ako deti

s inými typmi porúch učenia) je povzbudenie učiteľky, jej záujem o dieťa, pochopenie pre jeho problémy, pokoj a tolerancia.

DYSGRAFIA - prvá pomoc pri nácviku grafomotoriky

Grafomotorika je činnosť jemnej motoriky, ktorá sa prejavuje v grafickej podobe. Je to dôležitá súčasť pri písomnom prejave detí.

Písanie je proces, ktorého podstata spočíva v transformácii počutého, hovoreného alebo videného slova na zložitú grafomotorickú činnosť, výsledkom ktorej je písané

slovo.

Toto je zložitá poučka, ale takto zložitý je aj proces písania, v ktorom grafomotorika hrá veľmi dôležitú úlohu.

Na rozvoj celkovej motoriky a koordinácie sú vhodné pre predškolákov krížové cvičenia

spájanie pravej ruky a ľavej nohy a naopak – cvičiť denne.

Niektoré znaky detí s poruchou grafomotoriky:

-   dieťa preferuje len jednu činnosť,

-  nedokáže vyfarbiť obrázok tak, aby nezašlo za čiaru,

-  vypadávajú mu veci z rúk,

-  má problém aj s hrubou motorikou a aj s jemnou motorikou.

Niektoré znaky kresby dieťaťa s poruchou grafomotoriky:

-  vždy nakreslí jednu vec dôkladne , iné nenakreslí vôbec,

-  postavy sú vo vzduchu,

-  nerado používa vodové farby,

-  nezvláda pojem hore, dole, pred, za.

Popri grafomotorike treba rozvíjať aj pamäť, pozornosť, pravoľavú orientáciu, orientáciu v priestore, koordináciu oko ruka, rytmizáciu,...

Možnosti pre rozvoj grafomotoriky:

-  modelovanie – plastelína, cesto,

-  navliekanie,

-  prekladanie malých predmetov tromi prstami – plnenie do fliaš, kelímkov,

-   lepenie – napríklad robenie malých guličiek z papiera, ktoré potom lepíme a vytvárame Mozaiku,

-  skladanie papiera,

-  práca so štipcami,

-  hádzanie predmetov na cieľ,

-  solenie – používame tri prsty – vytváranie obrázkov,...

Pri písaní je veľmi dôležité, aby bola uvoľnená ruka – to znamená, aby bolo uvoľnené rameno, lakeť, ale aj zápästie.

Nácvik správneho úchopu písacej potreby:

1. 1.Uvoľnenie ramena

- kreslenie ležatej osmičky na veľký papier vo výške očí:

-      dieťa má papier vo výške očí a kreslí ležatú osmičku vystretou pravou rukou, potom ľavou rukou a nakoniec obidvoma spolu – opakuje 10- krát

-  dieťa stojí pri detskom stole a kreslí veľké kruhy alebo ležatú osmičku vystretou rukou.

1. 2.Uvoľnenie zápästia

- kreslenie kruhov, prelievanie vody z pohára do pohára

kreslenie kruhov – dieťa si položí ceruzku na prsty, malíček a prstenník zohne, priloží palec a krúži – dieťa nemá na podložku tlačiť – takto nacvičujeme aj správne držanie pera.

 Nácvik správneho držania pera

Používanie troch prstov - tieto tri prsty držia pero

 Dieťa chytí guličku malíčkom a prstenníkom/takto môže dieťa prekladať predmety, aby nadobudlo šikovnosť – prekladať fazuľku, korálky/

 Nácvik uvedomenia si prítlaku - deti často majú silný prítlak a nevedia sa ho zbaviť, môžeme im pomôcť jednoducho – budeme ich učiť tieňovať/dieťa si uvedomí, čo znamená pritlačiť na papier - podložku a čo nepritlačiť/